1953

V tomto roku bol postavený náš bytový dom. 290 centimetrov vysoké stropy napovedajú že nejde o panelák a chvalabohu máme aj výťah a aj balkón.Pôvodne nám realitný maklér povedal, že dom je z roku 1933 a my sme sa tešili z nesocíkovského bytu. Ale aj "pedesiatky" niesú na zahodenie. Ba dokonca aj viac. Oblé tvary sedačiek, prísne priame línie iného nábytku zjemnené zúženými nožičkami. A kopec ohýbanej preglejky.

Ak by ste si chceli pozrieť príklady nábytku z tejto doby, zadajte to googlu "mid century furniture", čiže nábytok z polovičky storočia, ktoré je natoľko samostatnou kategóriou v dizajne (a nielen nábytku), že nieje len érou, ale hnutím. Pre normálneho človeka  stačí povedať, že bez 50tych rokov by sme toho v časopisoch veľa nenaobzerali. Pre mňa boli akýmsi boomom v dizajne nábytku. Vznikli vtedy všetky nábytkové stálice ktorými ( a ich napodobeninami) sa teraz hemžia snáď všetky časopisy a pravdupovediac mi už trochu lezú krkom hore, hoci im nemožno uprieť že sú tam zaslúžene.

Takmer všetky slávne stoličky dizajnérskeho páru Charlesa a Ray Eamesovcov vznikli v rokoch 1950-1959. Snové business kreslo Lounge chair s taburetkou, dokola obmieľané Plastic Side chair s drevenými nožičkami / húpacou podnožou a kancelárska Aluminium chair, ktorej rôzne verzie sme si aj my skúšali v čakárňach u lekárov alebo v kabinetoch našich učiteliek. Rovnako aj Tulip chair od fínskeho dizajnéra Eero Saarinena vznikla v tejto dobe.

Alvar Aalto vtedy navrhoval nábytok, ktorím sa definitívne inšpirovala IKEA pri výrobe stoličky Poang a stolčeka Frosta a zrejme čo-to prebrali aj naše socialistické závody, keď trochu pogooglite, sami uvidíte podobnosť :) IKEA sa inšpirovala aj Arne Jacobsenom a jeho stoličkou Swan, kreslo Egg je zas nekonečne kopírované inými výrobcami nábytku. A ja im to absolútne nemám za zlé.

V architektúre tiež nastali radikálne zmeny v pobode otvorenej vnútorne dispozície, presklených stien a priečok a oceľových konštrukcií za účelom prepojiť bývanie s prírodou. Tu sa mi okamžite vybavuje Vila Tugendhat, ktorá bola postavená ešte pred WWII - americký modernisti sa vo veľkom totiž inšpirovali práve predvojnovým európskym Bauhausom a funkcionalizmom.

 

A čo u nás? Jedno slovo: Brusel. Bohužiaľ niesom odborník a tak neviem povedať, či to bol názov celej série nábytku alebo sa tento názov odvodil od výstavy Expo, ktorá sa konala v Bruseli v roku 1958. Jedno však môžem povedať určite - medzi svetovou špičkou sme sa nestratili a už celé mesiace sliedim na Bazoši kým sa tam objavia aspoň štyri skoličky alebo dve škrupinkové kreslá!